Keď sa povie Fest Anča, mnohým sa vybaví práve Ivana Sujová, ktorá previedla festival cez jedno z najťažších období jeho histórie. Počas pandémie festival nestratil na svojej reputácii, práve naopak, Ivana iniciovala projekty, ktoré dnes tvoria jeho pevné základy – medzi nimi aj Študentské fórum. Fest Anča sa v tomto období stala jediným slovenským Oscar® Qualifying festivalom. Svojím prístupom Ivana dokázala, že vedenie festivalu je predovšetkým o dôvere, ľudskosti a schopnosti stáť pri svojom tíme. Jej cit pre detail, priamosť aj láskavosť zostávajú súčasťou Fest Anče aj po jej odchode. „Ďakujem za všetky naše Anče a neprestávajte pozerať animáciu,“ odkazuje v rozhovore, v ktorom hodnotí desať rokov života s festivalom, s ktorým sa rozlúčila počas jeho 19. ročníka.

Aká bola tvoja prvá Fest Anča?

To je dávna história, bola som ešte na strednej škole. Moja kamarátka našla plagát, že je festival animácie a hľadajú dobrovoľníkov, povedali sme si, že to ideme vyskúšať. Rýchlo som zistila, že toto je miesto, kam chcem chodiť každý rok, najlepšie navždy. Bola som už na rôznych festivaloch, ale Fest Anča bola presne to, po čom som vždy túžila. Miesto, kde sa dejú zaujímavé veci, kde som mohla objavovať nové svety, spoznávať nových ľudí a to všetko v atmosfére priateľstva, kolektívu a zdieľania. 

Ako by si porovnala Anču, na ktorej si začínala, a Anču teraz?

Podľa mňa je Anča v niečom rovnaká a v niečom iná. Myslím si, že som intuitívne viedla festival tak, aby som vždy zachovala pre mňa to najdôležitejšie, Aj napriek tomu, že sa Anča rozrástla, tak tá ingrediencia, čo robí podľa mňa Anču Ančou tam vždy ostala. A pre mňa to je práve komunita, vibe, otvorenosť, spolupatričnosť a hlavne predstavivosť, scitlivovanie sa navzájom a prenikanie do svetov, ktoré sú vlastne mimo nás.

Čo ti bude najviac chýbať?

Na Fest Anču budem chodiť aj naďalej, takže si ju budem môcť konečne užiť ako normálny návštevník. Mala som možnosť stretnúť veľa rôznych ľudí, nielen hostí, ale aj organizačný tím alebo partnerov, staničiarov a tak ďalej. A to bude to, za čím bude najviac smutno – byť v kontakte s takými skvelými ľuďmi. 

Ako zmenila Anča teba?

Na Anči som pracovala 10 rokov, z toho osem rokov ako riaditeľka. Fest Anča bola teda pre mňa do veľkej miery formatívna a zistila som, na čo všetko má, kde sú moje limity a kde sú moje hranice. Vďaka nej som vyrástla, čo je zaujímavé, lebo podľa mňa je to festival v duši veľmi mladý, ale mne pomohol dospieť a možno preto potrebujem odísť.

Ako prežívaš svoju poslednú Fest Anču ako riaditeľka? 

V niečom to je super, v niečom to je strašné. Človek si tak uvedomuje, aký je nepotrebný,

ale vlastne je to veľmi pozitívne, lebo  podľa mňa by festivaly alebo organizácie nemali stáť na jednom človeku. Som neskutočne šťastná, že to nestálo celé na mne, že sa ten festival podarilo dať dokopy aj ľudsky, aj organizačne. V tom cítim veľký kus toho, čo sa mi podarilo dosiahnuť. 

Máš nejaký nesplnený sen na Anči?

Práva naopak, Fest Anča  mi splnila všetky sny.

Aký je tvoj najbizarnejší moment z Anče?

Môžem iba prezradiť, že tento moment obsahuje Britney Spears, legendu slovenskej animácie a tancovanie na stole.

Čo ty a Žilina?

Žilina má všetko, čo mesto potrebuje. Má fungujúce kultúrne centrá, má kultúrne povedomie v meste. Ja a Žilina máme vrúcny vzťah. 

Prečo je krátky animovaný film pre každého?

Animovaný film má povesť, že je hlavne pre deti, lebo už od detstva pozeráme animované filmy. Pozeráme ich, lebo vychádzajú z našej fantázie a z našej tvorivosti. Ja milujem animáciu práve preto, lebo mám pocit, že zo všetkých audiovizuálnych médií najviac otvára práve tú našu vizuálnu predstavivosť. Podľa mňa je úžasné, do akej miery vlastne vieme vytvárať svety. Keď sme deti, tak nám to pomáha v niečom inom, ako keď sme dospelí. Myslím si, že práve ako dospelí by sme nemali zabúdať na tú našu tvorivosť a možnosť objavovať svety, scitlivovať sa a objavovať animáciu.

Prečo je podľa teba slovenská animácia svetová? 

Nemám rada tento typ otázok, lebo to implikuje, že na to by sme mohli povedať, že naša animácia je dobrá, tak musí byť svetová. Slovenská animácia je dobrá, lebo je dobrá.

Slovenská animácia má skvelý historický stále používame staré technológie – bábku a tak ďalej, máme úžasnú históriu večerníčkov a neuveriteľnú knižnicu, z ktorej môžeme čerpať a na ktorej sa autori môžu učiť.  Slovenská animácia je naozaj  vynikajúca, či už tá pre deti alebo pre dospelých, je rozpoznávaná na celom svete a je krásna. 

Čo želáš Fest Anči do budúcna?

Fest Anči do budúcna želám veľa, veľa lásky od ľudí, ktorí ju robia, od návštevníkov a od hostí. 

Želám jej hlavne, aby ju ľudia stále mali radi.

Aké máš ty plány do budúcna?

Budem sa venovať scenáristike. Píšem hlavne seriály, teraz mi vyšla Monyová na oneplay / voyo a dokončujem mysteriózno-hororový seriál pre Českú televiziu. Páčilo by sa mi teraz pre zmenu pracovať na niečom animovanom. Tak snáď sa podarí.

Čo by si odkázala diváctvu Fest Anče?

Ďakujem za všetky naše Anče a neprestávajte pozerať animáciu. Animovaný film nám ponúka úžasné svety, zážitky, pocity, ku ktorým inak nemáme prístup. Musíme podporovať našu predstavivosť a empatiu ešte viac než kedykoľvek predtým.