no

29.6. - 3.7.2016
Žilina

Pripravované projekty slovenských animátorov

Na čom aktuálne pracujú slovenskí animátori? Pomerne širokú odpoveď priniesla tento rok Fest Anča v spolupráci s Asociáciou producentov animovaných filmov (APAF), Slovenským filmovým ústavom a spoločnosťou Filmpark. V rámci medzinárodného festivalu animovaných filmov Fest Anča už druhým rokom prebiehala aj programová industry sekcia Nové talenty, venovaná reflexii praktických aspektov výroby animovaných filmov a to formou diskusií a prezentácií.

Súčasťou industry programu bolo pitching fórum Nové talenty zamerané na prezentáciu nových projektov slovenských animátorov. Svoju schopnosť prezentovať si mohli účastníci vycibriť deň vopred na workshope pod vedením režiséra a kreatívneho producenta Juraja Krasnohorského a riaditeľky Nemeckej asociácie krátkych filmov Janou Černík. Samotné prezentácie ústne hodnotila česko-slovenská porota, ktorá zvolila aj víťaza. Zuzana Gindl-Tatárová, Michela Pavlátová, Martin Vandas, Jan Maxa a Tibor Búza ocenili projekt Dávida Štumpfa a Michaely Mihályiovej Koniec. Autori si tak zabezpečili priamu vstupenku na Visegrad Animation Forum 2016, kde môžu zabojovať o partnerstvo s vysielateľmi, distribútormi a producentmi, teda o financie potrebné na realizáciu filmu.

Na Fest Anča Nové talenty bolo prihlásených dohromady desať projektov, avšak dva z nich nakoniec odprezentované neboli. Príznačne pre súčasný stav slovenskej animovanej tvorby pitching fórum otvárala prezentácia animovaných seriálov pre deti. S ich vývojom a výrobou sa v posledných dvoch rokoch roztrhlo nie práve vrece, ale určite aspoň preplnené vrecko na prezuvky. Povstanie slovenskej animovanej tvorby pre deti z mnohoročných vrstiev popola má na svedomí najmä Zmluva RTVS so štátom a podporný systém AVF.

Ako prví pred mikrofón predstúpili DorotaMatej Holubovci, aby predstavili animovaný seriál vo vývoji Haluškové Slovenskorealizovaný ako 2D počítačová animácia pre deti od 6 do 12 rokov. Pilotný diel seriálu je už dokončený a odskúšaný na malých divákoch. Dvanásť častí by malo zábavnou formou predstavovať slovenské reálie, kultúru a zvyky, pričom príbehový rámec poskytujú slovenské rozprávky a legendy. Jedinou postavou, ktorá prechádza z časti do časti je rozprávač dobrodružných príbehov pán Haluška. Zábavno-edukatívny formát sa opiera o autentické vizuálne zobrazovanie rôznych kultúrnych regiónov Slovenska (najmä modranská majolika) avšak v digitálnom šate. Plošná animácia s pohybom v horizontálnom smere pripomína projekt Lokal TV. K takejto animácii má Matej Holub ako animátor a režisér v štúdiu InOut, ktoré Lokal TV vyrába, prirodzene blízko. Štylizácia mizanscény zase zaujme modro-bielou farebnou tonalitou.

Pripravované projekty slovenských animátorov

Vekom i estetikou staršiu generáciu zastupovala autorka Jana Znášiková s animovaným seriálom Vim a Tom, ktorého realizácia prebieha v spolupráci so spoločnosťou Animoline. Netopierka Vim a vtáčik Tom predstavujúce dva odlišné svety – denný a nočný – nabádajú malých divákov (3-7 rokov)  svojim životným postojom prostredníctvom vtipných situácií ku tolerancii vzájomných odlišností. Kým dospelé postavy sú negatívnym príkladom spoločenských predsudkov, hlavní detskí hrdinovia stavajú mosty z priateľstva. Absolventka VŠVU Jana Znášiková začala seriál vyvíjať už počas ďalšieho štúdia na FAMU u profesora Jiřího Kubíčka. V seriály je stabilných osem až desať charakterov, pričom v každom diely sú predstavené aj ďalšie epizodické charaktery. Klasická kreslená animácia graficky štylizovaných postáv je doplnená výtvarne detailnejšími, no rôznorodými tušovo -akvarelovými pozadiami. V roku 2012 vznikol pilotný diel k seriálu Spevokol, ktorý už tvorcovia tiež odskúšali na detských divákoch.

Pripravované projekty slovenských animátorov

Po prezentácii seriálov nasledovali samostatné filmy – päť krátkych a jeden celovečerný.

Projekt Niny Turčanovej a scenáristky Barbory Kalinovej Vyšívaný animák načiera do ľudovej tradície. Nina ako autorka námetu a režisérka filmu je tiež členkou dievčenskej skupiny Kundy Crew, ktorá kriticky búra spoločenské tabu a súčasne dekonštruuje tradičný folklór prostredníctvom sloganov ľudových výšiviek. Mohlo by sa teda zdať, že pôjde o spoločensky angažovanú satiru pre dospelých, no tentokrát to bude trochu inak. Spoločnými silami pripravujú autorky krátky poviedkový film pre deti. Rozprávačka sojka sprevádza diváka štyrmi výchovnými bájkami inšpirovanými známymi ľudovými prísloviami. K folklóru výrazne odkazuje nie len ľudová slovesnosť, ale i vizuálne riešenie filmu príznačné pre Kundy Crew. Rozanimované krížikové výšivky na plátne sú predobrazom vizuálu, avšak film tradičnú výtvarnú tvorbu digitalizuje – objekty umiestnené do mriežky odkazujú k starej bitmapovej animácii typickej pre prvé počítačové hry alebo súčasný pixel art, takže predsa len dochádza k posunu tradičnej výšivky do súčasnejších reálií.

Pripravované projekty slovenských animátorov

Krátky film pre dospelých Koniec na pitching fóre predstavili jeho autori-animátori David ŠtumpfMichaela Mihalyiová. Hoci ich prezentácia bola spomedzi všetkých zúčastnených najrozpačitejšia, porotu samotný projekt zaujal natoľko, že im udelila hlavnú cenu. Pre oboch by mal byť film mimoškolským debutom pod hlavičkou spoločnosti Bfilm. Tragikomická paródia na romantickú melodrámu s biblickým podobenstvom je vyrozprávaná nelineárne a za pomoci štyroch kapitol. 2D animácia kreslená v počítači grafikou pripomína knižnú ilustráciu, v ktorej sú obrazy realizované ako samostatné zarámované kompozície. Každý záber by tak mal fungovať ako zdroj pre statickú grafickú rozmnoženinu.

Pripravované projekty slovenských animátorov

Po Bielom lese pokračuje Marta Prokopová vo svojej temnej ženskej animácii študentským filmom Mila Fog. Predstaviť ho prišla jej spolupracovníčka študentka produkcie na VŠMU Erika Paulinská. Kým v projekte Koniec išlo najmä o ozvláštnené nelineárne rozprávanie, príbeh a humor, Mila Fog leží na opačnom estetickom spektre. Na prvom mieste je temná poézia obrazu, slova a s ňou spojené existenciálne témy hľadania samého seba, pričom príbeh sa opiera o abstrakciu. Hlavnou postavou je líška Mila Fog, ktorá sa snaží v myšlienkach uniknúť od stereotypu a šedej každodennosti. Zameraním sa na detaily v lese hľadá precitnutie a vnútornú slobodu. Na zobrazenie Milinho hľadania Marta Prokopová intuitívne kombinuje prvky klasickej ručnej animácie, stop motion a digitálnej plôšky v čiernobielej grafike.

Pripravované projekty slovenských animátorov

Od klasického rozprávania príbehov sa ešte viac odkláňa experimentálny cestopisný cyklus výtvarníčky Lucie Černekoveja hudobníka Petra Luhu On the Road, ktorého piatu časť Most času spolu prišli odprezentovať na pitching fórum. Po doterajších samostatných produkciách hľadajú vhodného koproducenta. Filmy v cykle sa zameriavajú na subjektívne zobrazenie miest, v ktorých autori istý čas žijú. Kým predchádzajúce časti sa sústredili na vzdialené zahraničie (Španielsko, Nemecko, Belgicko, Fínsko), tentokrát sa sústredia na slovensko-maďarské pohraničie – mestá Štúrovo a Ostrihom. Asociatívny surreálny prúd obrazov zobrazuje súkromný vzťah autorov a súčasne slovensko-maďarské vzťahy v historickom kontexte. Aj v tomto prípade pôjde o kombináciu animačných techník, najmä ručne kreslenej, maľovanej animácie a stop motion, pričom výsledný obraz je spracovaný v počítači

Pripravované projekty slovenských animátorov

Svoj prvý mimoškolský projekt Šarkan na pitching fóre predstavil aj minuloročný účastník Martin Smatana. Klasicky vyrozprávaný príbeh pre deti (6 – 10 rokov) je inšpirovaný vlastnými spomienkami autora na detstvo u starých rodičov na vidieku. Šesťročný chlapec túžiaci po nezávislosti a sile dospelých sa svojou horlivosťou stať sa veľkým dostáva so svojím šarkanom do problémov, z ktorých mu nakoniec musí pomôcť jeho dedko. Príbeh bude tak ako Martinov predošlý film Rosso Papavero realizovaný bábkovou animáciou. Zatiaľ však k filmu existujú len 2D výtvarné návrhy postáv.

Pripravované projekty slovenských animátorov

Súčasťou prezentácií bol aj celovečerný film spoločnosti Plutoon Petra Budinského Srdce veže. Spolu s Petrom film predstavovala aj producentka Barbora Roháčová a pred obecenstvo sa odvážne postavil aj Petrov pes Pluto. Rozprávanie o projekte však nechal na svojich dvojnohých kolegov. Hlavnou cieľovou skupinou sú deti od 7 do 12 rokov, pričom projekt ašpiruje aj na žáner rodinného filmu ako európska alternatíva k americkému mainstreamu. Dva svety – šedý „reálny“ a farebný svet fantázie sú vizuálne stvárnené prostredníctvom fotokoláže a plôškovej animácie spracovanej aj za pomoci 3D programu. Fotografický materiál z 20. a 30. rokov prináša do digitálneho filmu špecifickú nostalgickú atmosféru.

Pripravované projekty slovenských animátorov

Dva projekty boli do pitching fóra prihlásené, avšak nakoniec sa medzi prezentáciami neobjavili. Keďže je toto článok nie len o pitchingu ale aj o novinkách v slovenskom animovanom filme, predstavme ich aspoň touto cestou.

Pripravovaný krátky animovaný dokumentárny film Joanny Kużuch Bolo raz more… pokračuje v nastolenom vizuálnom smere z predošlého filmu Fongopolis. Cestopisný denník o vysychajúcom Aralskom mori (kedysi 4. najväčšie jazero sveta) na hraniciach Kazachstanu a Uzbekistanu bude realizovaný ako koláž reálnych nafotených a nakrútených pozadí v kombinácii s kreslenými postavami a maľovaným morom. Aralské more začalo vysychať po tom, čo Sovieti rozhodli o vysadení bavlnených plantáží v jeho okolí a s nimi spojenej výstavbe ekologicky devastačného zavlažovacieho systému. Zvuková stopa bude pozostávať z výpovedí ľudí, ktorých vyschnutie jazera zásadne ekonomicky poznačilo.

Pripravované projekty slovenských animátorov

Pre deti od 4 do 8 rokov je určený animovaný seriál Zo života hmyzu spoločnosti Filmpark production. Na rozdiel od ostatných spomínaných seriálov, v tomto absentuje hovorené slovo a teda rozpráva len obrazom.

Pitching fórum ponúklo rôznorodé projekty, pričom kopírovalo aktuálnu situáciu v slovenskom animovanom filme – nárast komerčnejšie orientovanej produkcie pre deti, už tradičný autorský film pre dospelého festivalového diváka, experiment, či snaha o celovečernú metráž. Zaujímavý je moment objavenia sa folklóru v modernom kontexte, čo je však prirodzene sa prejavujúci symptóm doby, v ktorej je in všetko, čo je retro alebo recyklované. Podstatný je však originálny aspekt nového kontextu. A o originalitu na pitching fóre nebola núdza.

Eva Šošková, 25. 8. 2015

14.11. 2015