FOKUS: Slovenské animátorky

Reflektovanie tohtoročnej témy – ženy v animácii – by sme nemohli považovať za úplné bez patričnej pozornosti venovanej slovenským animátorkám. Tým sa totižto podarilo od roku 1989 sformovať až tri generácie tvorkýň s výrazným rukopisom a svetonázorom. Výber tak ponúkne prierez všetkých troch generácií a prinesie nielen filmy od slovenských režisérok animovaných filmov, ale aj rôznorodú reprezentáciu ženských tém.

V prvej generácii tvorcov a tvorkýň po roku 1989 je silné zastúpenie animátoriek, režisérok a neskôr aj producentiek, ktoré do posocialistickej reality priniesli témy a pohľady, ktoré boli dovtedy nereprezentované a nerozprávané. Ide o režisérky, ktoré určujú tvar slovenskej animácie až do dnešných dní. Menovite Ivana Laučíková, Katarína Kerekesová, Vanda Raymanová, ale aj Ivana Šebestová a Joanna Kożuch. V ich filmoch nachádzame prežívanie lásky, vzťahov a sexuality. Zameriavajú sa viac na psychologizáciu postáv a na medziľudské vzťahy, intímnejšie témy a reflexiu partnerských vzťahov. 

V druhej generácii tvorcov a tvorkýň sa taktiež nachádzajú výrazné ženské hlasy, akými sú napríklad Alica Kucharovič, Veronika Obertová a Micheala Čopíková (ktoré v súčasnosti tvoria ako Ové Pictures), ale aj Veronika Kocourková, Mária Kralovič a Daniela Krajčová. Autorky prichádzajú s novými postupmi, digitálnou animáciou, ale aj hravou, sviežou, farebnou formou a obsahom. Môžeme hovoriť už nielen o ženách – animátorkách, ale aj o ženských protagonistkách. Animované filmy smerujú skôr viac dovnútra ženského prežívania. Už nejde len o realistické zobrazovanie, ale animátorky sa snažia o subjektivizáciu vnímania reality, čím naplno využívajú prostriedky animovaného filmu.

Tretiu generáciu, ktorá sa ešte stále formuje, spája akási nespokojnosť s daným stavom sveta. Či už ide o študentské filmy Martiny Mikušovej alebo o kontemplatívne snímky Marty Prokopovej, režisérky si vytvárajú nové svety so svojimi vlastnými pravidlami. Kriss Sagan sa napríklad v tom svojom odpútava od tráum a Michaela Mihályi zas využíva humor na obrátenie zaužívaného stereotypu. Zaujímavé počiny vytvorili v posledných rokoch aj režisérky Kamila Kučíková, Zuzana Žiaková, Eva Sekerešová alebo Nora Štrbová. Súčasná slovenská animácia tak smeruje k citlivejšiemu zobrazovaniu rodu a svojimi príbehmi smeruje k vízii sveta, v ktorom ženy zastávajú rovnako plnohodnotnú rolu ako muži – ako autorky, tak aj hrdinky.

– Jakub Spevák, kurátor fokusu

ZOZNAM FILMOV, KTORÉ UVEDIEME VO FOKUSE

PRVÁ GENERÁCIA

O dvoch ľuďoch Vanda Raýmanová 1995
Kamene Katarína Kerekesová 2010
Posledný autobus Ivana Laučíková, Martin Snopek 2011
39 týždňov, 6 dní Joanna Kožuch, Boris Šima 2017
Žltá Ivana Šebestová 2017

DRUHÁ GENERÁCIA

V konzerve Alica Kucharovič 2008
O ponožkách a láske Michaela Čopíková 2008
Nina Ové Pictures 2014
Stabilita Daniela Krajčová 2015
Duch mesta Veronika Kocourková, Andrej Kolenčík 2015
Fifi Fatale Mária Kralovič 2018

WORK IN PROGRESS

Braček Jelenček Zuzana Žiaková 2015
Chilli Martina Mikušová 2016
Jahodové dni Eva Sekerešová 2016
Narkissós Nora Štrbová 2018
300 g/m2 Kamila Kučíková 2018
Poetika Anima Kriss Sagan 2018
Divoké bytosti Marta Prokopová, Michal Blaško 2019
Sh_t Happens Michaela Mihályi, David Štumpf 2019

 

Medzinárodný festival animácie Fest Anča 2022 finančne podporil Audiovizuálny fond. Festival bol finančne podporený z Fondu LITA. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Tematický fokus “Ženy v animácii” v rámci Fest Anča 2022 je súčasťou implementácie projektu Študentské fórum Fest Anča. 

Projekt “Študentské fórum Fest Anča” získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 120 609 € prostredníctvom Grantov EHP. Projekt bol spolufinancovaný v sume 18 091€ z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je práca s publikom, medzinárodná mobilita a prepojenie škôl z Európy, zdieľať vedomosti a zručnosti a porovnať spôsoby výučby animácie v odlišných častiach Európy.